Ján Behro – starosta obce Lúky
V poslednom období prežívame ťažké obdobia. Najskôr nás kvárila Corona kríza, následne vojna u nášho suseda a nakoniec nás straší obrovské zdražovanie. Do toho samozrejme vstupujú medziľudské vzťahy, ktoré sú aj vplyvom hore vymenovaných skutočností na bode mrazu, ak nie hlboko za bodom. A do toho vstupuje predvolebný boj, ktorý nie je vždy čestný. Povedal by som, že je niekedy až podprahovo bolestný a dehonestujúci druhú stranu. Hlavne stranu, ktorá je momentálne pri moci. Počúvame a čítame zázračné riešenia problémov, ktoré sú témou dní. Tu mi nedá, aby som sa nezastal jednej rodiny. Rodiny, ktorá mi bola a je blízka nie len tým, že bola, alebo je zrovna pri moci, ale hlavne z ľudského hľadiska. Nikdy som sa tým netajil a tajiť sa ani nejdem, že mi bola a aj je rodina Henekovcov blízka. Blízka hodnotami a postojmi. Možno sa teraz na mňa nahnevá pár mojich priateľov, ale som človek, ktorý sa snaží hľadať v každom dobro a hlavne som človek, ktorý keď počuje, že niekto klame, snaží sa nepravdu vyvracať argumentami. Nikto na svete nie je bez viny a ja osobne sa držím hesla ,, Kto si bez viny, hoď kameňom“. Ja osobne by som nikdy nehodil, ale obklopuje ma teraz predvolebný smog, ktorý nie vždy hovorí pravdu. Nebudem tu menovať druhú stranu, len chcem, aby sa volič vedel adekvátne zorientovať, že nie vždy je pravda to, čo hovorí ten druhý.
Začal by som Rasťom Henekom. Do malej komunálnej politiky sme vstúpili spoločne v jednom roku. Na úplnom začiatku ma prekvapila jeho ľudskosť, keď mi po vyhlásení výsledkov vo volebnú noc zavolal a poprial mi všetko dobré a že sa teší na spoločnú prácu. Zavolal mne, bezvýznamnému človeku, primátor okresného mesta a povedal, že sa teší na spoluprácu a je rád, že ma spoznal. Rasťa som nikdy neriešil ako primátora, ale ako priateľa. Dokázali sme sa baviť normálne tak, ako keď sme neboli tam, kde sme sa ocitli. Bol som rád, že som získal človeka, ktorý mi vedel poradiť, potešiť a keď bolo treba, tak aj povzbudiť. Časom si ho obľúbila aj moja rodina a z nás sa stali rodinný priatelia bez akýchkoľvek kšeftov. Len Jano a Rasťo. Každý sme si snívali svoje sny a vymieňali skúsenosti. Jedným takým bol aj Rasťov sen, že túži po pozemku, ktorý je mimo ľudí(ale zase nie moc ďaleko), v blízkosti tečie potôčik a on si tam časom, keď nebude v politike, postaví zrubový dom. Nič veľké a megalomanské. Štandardný zrub, okolo chcel vysadiť stromy a chovať zvieratá. Aj preto ma prekvapilo, keď som zachytil informácie typu: ,,Henek skupuje byty!“ ,,Henek skupuje pozemky pod budúcim privádzačom….prečo asi?“ K bytom sa vyjadrovať nejdem, pretože tie sa dajú kúpiť úplne legálne, keď má človek podnikateľského ducha a vidí do budúcna. Nájomné spláca hypotéku a majiteľ sa dostane k bytu len tým, že má odvahu. Pred 17 rokmi som takto premýšľal aj ja, ale nikdy som nenašiel odvahu, nakoľko sa vždy bojím budúcnosti a to Rasťo vie. Pobúrilo ma ale hodnotenie typu….kúpený pozemok pod privádzačom….prečo asi. Keby sa autor tejto myšlienky opýtal človeka, ktorého sa to bytostne týka, dozvedel by sa pravdu. Pravdu, ktorú som aj ja napísal. Keď Rasťo konečne našiel parcelu (podotýkam, že to bola verejná informácia na jednom reklamnom portáli s názvom ,,B….“ ) , tak som mu ju pomohol stotožniť. Nič viac, nič menej za tým v tej chvíli nebolo a nie je. Dokonca sme boli obaja smutní, keď Rasťo prišiel s informáciou, že tam ide privádzač (a je jedno, či 10 metrov, alebo 300 metrov od pozemku), bol sklamaný a nešťastný, že to tiché miesto nebude až tak tiché. A vôbec tu nebudem riešiť skutočnosť, že privádzač bude až o neviem koľko rokov…..Ak vôbec! Do toho prišla Rasťova choroba, kedy bol rád, že prežil. Volali sme si- ja na ceste do Nitry a on na ceste do Košíc, kde však už dorazil skoro v bezvedomí a len skorý zásah personálu nemocnice, ktorému po ceste oznamovali Rasťov autentický stav, zabránil najhoršiemu. So mnou reč ani neukončil… A to je holý fakt a kto by tvrdil niečo inšie, je hyena v ľudskej koži. A verte mi, že som vtedy takých ľudí zažil. Niektorí sa videli už na jeho mieste a vôbec si nepripúšťali , že sa Rasťo vráti. Chvála Bohu sa vrátil, ale stretnutie človeka so smrťou zmení každého. Zmenilo aj jeho. Stal sa z neho ešte lepší človek. Človek, s ktorého sršal pokoj a pokora. Človek, ktorý chcel žiť už len pre rodinu a žiť si svoj pokojný život v kruhu najbližších. So cťou dovládol a odovzdal úrad svojej manželke. Aj tu sa niektorí smejú, že teraz je na rade možno syn, potom nevesta a neviem kto ešte. Ale v skutočnosti sa nemohlo stať nič lepšie, ako to , že Katarína chcela pokračovať v diele, ktoré začal jej muž.
Podľa môjho pohľadu robí niektoré veci lepšie , ako robil Rasťo. Rasťo má mäkšie srdce a nechce vidieť zlobu, ktorá je okolo. Katka sa chopila svojej práce dobre. Môžeme jej vyčítať všetci, koľkí sme, zvýšenie parkovného. To som jej vyčítal aj ja, aj moja rodina, priatelia a samozrejme všetci obyvatelia doliny. Bolo to rozhodnutie, ktoré nebolo populárne a robí pani primátorke vrásky na čele, ale mestský rozpočet , tak isto ako obecný, nie je nafukovací. Tvrdenie , že má toľko a toľko daní je pekné, ale aj mesto sa rozrastá a potrebuje neustále dotácie a investície. Tu sa rád pridŕžam ďalšieho,, Ak chceš vedieť, ako sa mi ide po ceste, obuj si moje topánky“! Sám neviem, ako by som v jej prípade reagoval, ale musím na jej obranu povedať jedno…8 rokov späť som mal v rodine len jedno auto. Opakujem. Len jedno. Teraz má moja rodina štyri. Aj preto je nedostatok parkovacích miest. A nie je to problém len Púchova, ale aj iných miest. Pokrok sa nedá zastaviť a mesto sa nedá nafúknuť. Áno, rozrastá sa do satelitov, ale to je všetko proces na dlhé roky. A aj tak to nevyrieši problém centra, pretože každý ide rád za zábavou do centier a nie na periférie. Toto je aj v mojom prípade. Doviesť sa až pred dvere. Ďalšou časťou, čo sa jej vyhadzuje na oči, je jej plat. Každý, kto pracuje, tak si zaslúži výplatu. O tom dúfam nikto nepochybuje. Aká je jej výška, záleží od pozície, na ktorej pracuje. Nikto nebude pracovať zadarmo, aj keď vždy časť platu z nás, verejných činiteľov, ide mimo rodinu. Veľa krát sa vozíme na vlastných autách, telefonujeme na súkromných telefónoch, venujeme sa charite. Udivuje ma, že sa ľudia pozastavujú nad platom. Nenápadne podsúvajú informáciu o výške. Výške, ktorá je aj s odvodmi, daňami. Každý jeden človek, ktorý bude zvolený do verejnej funkcie bude mať taký istý plat, ako má teraz pani primátorka. O odmenách rozhodne vždy zastupiteľstvo. Hrdiť sa titulom, že idem robiť funkciu ako charitu, si myslím, neobstojí u žiadneho súdneho človeka. Každý musíme platiť účty a výkon verejnej funkcie neraz prináša aj zvýšené výdavky, ktoré idú na úkor rodiny. Či už sú to peniaze, alebo čas, ktorý človek vo verejnej funkcii venuje druhým. Tu si cením fakt, že Katka si čas na každého nájde vždy. Vie človeka potešiť, usmerniť. Všetko nezištne a s úsmevom na tvári. S úsmevom, ktorý u niekoho evokuje zášť-až hnev, ale u nej je to jej poznávacie znamenie, za ktorým sa neraz skrýva bolesť a strach. Hlavne o svojich blízkych. Nechcem tu plakať a vôbec nechcem umiestňovať pani primátorku do pozície martýrky, ale som rád, že ako moja kolegyňa a hlavne náš vodca v okrese, dokáže s úsmevom na tvári odrážať útoky, ktoré sa hlavne v tejto dobe na ňu sypú a zvláda úlohu manželky a matky bez zaváhania. Ctím si u nej, že aj napriek tomu, že sa z každej stránky na ňu valí znôžka neprávd a podprahových výmyslov, ide ďalej a snaží sa pomáhať. Chápem, že nič nie je dokonalé. Ani Katka a ani Ja. Každý máme svojich verných priateľov a samozrejme aj nepriateľov. Zmyslom tohto môjho ,,písanička“ je to, že chcem, aby sa vždy hovorilo pravdivo a používali sa správne fakty. Faktom je to, že keď Slovenská pošta nebude chcieť v Púchove zriadiť svoju pobočku ( a ona ju nechce), tak ju tam nevybaví žiaden vodca mesta. Prosto sa pošta tak rozhodla a basta! To že nám rastú v okolí plechové stánky na balíky je daň za rozvoj a modernizáciu. Máme ich aj v obciach. Koľký z nás nepíšeme listy? Koľký z nás posielame balíky cez alternatívnych dopravcov? Kto telefonuje z búdky pri pošte? Mimochodom aj tú si tam pamätám. Bolo by správne ju tam doplniť? Faktom je to, že plat verejného funkcionára je daný zákonom a máme ho určený každý podľa počtu obyvateľov. A určito nikomu netreba hovoriť, že iný bol 15 rokov späť ako je teraz. Ja osobne som v roku 1997 tiež zarábal len 3 500 korún. Faktom je aj to, že kde sa vyskytuje väčšia frekvencia ľudí, môže sa vyskytnúť určitý hygienický diskomfort. Faktom zostáva aj poznanie, že pokiaľ lekár nechce slúžiť, alebo prosto lekárov nieto, nepostaví nikto ani nemocnicu a ani pohotovosť. Viem o čom hovorím, pretože som si ako predstaviteľ hľadaním lekára prešiel. Dali sme veľa inzerátov a nič. Lekári sú nedostatkový ,,tovar“ Stačí niekedy len sledovať televíziu a aj priemerne inteligentný človek pochopí, že to inak nebude. A môže sa ten- ktorý dotyčný predstaviteľ mesta a obce aj rozkrájať. Áno, na ľudí to pôsobí ľúbivo a sladko. Ľudia potrebujú počuť sľuby a nápady, ale zamerajme sa vždy na to, čo bude po voľbách. Vytriezvenie je kruté, ale nezvratné. Faktom je aj to, že keď budú financie, bude sa aj budovať. Myslím, že terajšie vedenie mesta má projekty na rozvoj. Ale čo keď peniaze prichádzajú neskôr, alebo vôbec. Faktom je, že terajšie vedenie prinieslo do vládnutia kľud. Nehovorím, že človek je bezchybný, nehovorím, že zmeny netreba, ale Katka si zaslúži ísť ďalej, pretože to naozaj myslí dobre a hlavne myslí aj srdcom. Viem, že ma teraz budú niektorí odsudzovať, ale čo som napísal som napísať musel, pretože tu neriešim vnútorný chod úradu a ani nominácie. Na to právo nemám. Riešim ale skutočnosti, o ktorých niečo viem, lebo som neraz bol ich súčasťou. A preto by som nebol šťastný, keby sa Katke a Rasťovi krivdilo za niečo, čo nemohli, alebo nemôžu ovplyvniť. Sú to dobrí ľudia a len čas ukáže pravdivosť mojich slov. Moc si prajem, aby som s ňou mohol pokračovať ďalej, pretože kedykoľvek som ako štatutár obce potreboval pomoc pre obyvateľov, nikdy mi ju neodmietla. A myslím si, že toto hovorím aj za niektorých svojich kolegov. Tak… a teraz si môžete buchnúť do mňa! 🙂
Ján Behro